Môže EÚ stopnúť Slovensku eurofondy?
V uplynulých dňoch sa na Slovensku intenzívne diskutuje o pozastavení eurofondov. Napriek tomu, že Európska komisia vo vzťahu k Slovensku neiniciovala formálny proces zmrazenia fondov, spravodajský portál Bloomberg informoval, že Komisia zvažuje takéto kroky a analyzuje súčasný stav právneho štátu na Slovensku. Čo to znamená a je možné, že o eurofondy naozaj prídeme?
Obsah
Prečo je pozastavenie eurofondov dôležitou témou?
Môže EÚ stopnúť Slovensku eurofondy?
Pozastavené eurofondy pre Maďarsko a Poľsko
Prečo je pozastavenie eurofondov dôležitou témou?
Peniaze z Európskych štrukturálnych a investičných fondov pokrývajú väčšinu verejných investícií na Slovensku. Pre našu ekonomiku sú teda pomerne dôležité. Bez peňazí z eurofondov by Slovensko nemalo toľko nových ciest, cyklotrás ani ďalšej infraštruktúry, nové nemocnice či školy a neboli by realizované ani ďalšie kľúčové projekty, ktoré pomáhajú Slovensku v rozvoji.
Pozastavenie eurofondov je horúcou témou posledných dní napriek tomu, že Slovensku boli eurofondy pozastavenú už v minulosti. Napríklad v roku 2014 Európska komisia identifikovala pochybenia v kontrolných mechanizmoch. Išlo o stovky miliónov eur, ktoré nám na čas spôsobili problémy v rozpočte.
Začiatkom tohto roka Európska komisia prostredníctvom listov upozornila vládu, že považuje za problematické viaceré kroky či novely zákonov, ktoré medzičasom vstúpili do platnosti. Predmetom výhrad EK bola najmä novela Trestného zákona, zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry či zmeny v polícii. Slovenská vláda sa v priebehu posledných mesiacov pokúsila o nápravu. Tie však Úniu zrejme nepresvedčili a problém s kvalitou právneho štátu nevyriešili. Aj samotná vláda avizuje, že pristúpi k ďalším zmenám v novele Trestného zákona. To je pozitívna správa, lebo sa zdá, že vláda varovania, ktoré formou listov EK zaslala Slovensku, neberie na ľahkú váhu.
Európska komisia vedie so Slovenskou vládou dialóg. Aj z minulosti je zrejmé, že Komisia sa akýkoľvek nesúlad s pravidlami EÚ snaží s členskými krajinami riešiť primárne formou diskusie, ktorá by viedla k náprave. EÚ má však rôzne nástroje a mechanizmy, ktorými môže obmedziť alebo stopnúť členským krajinám čerpanie európskych peňazí, tak ako sa stalo v prípade Maďarska či Poľska.
Nástroje EÚ na obmedzenie eurofondov
Európska únia má niekoľko nástrojov či mechanizmov, ktorými môže obmedziť alebo zastaviť členskej krajine čerpanie eurofondov. Medzi dôvody, pre ktoré sa tak môže stať patrí aj dodržiavanie právneho štátu. V článku 2 Zmluvy o EÚ sú zakotvené hodnoty, na ktorých je EÚ založená. Jednou z týchto hodnôt je aj právny štát. Dodržiavanie zásad právneho štátu, kam patrí aj účinné súdne preskúmanie rozhodnutí o výdavkoch alebo podvodných prípadov nezávislými súdmi, je kľúčové pre zabezpečenie správneho vynakladania finančných prostriedkov EÚ.
Európska únia môže využiť aj takzvaný„infringement“, ktorý označuje porušenie právnych predpisov alebo pravidiel, ktoré upravujú aj využívanie finančných prostriedkov z EÚ. Tento pojem sa zvyčajne spája s nesprávnym alebo nezákonným nakladaním s fondmi, čo môže viesť k sankciám zo strany Európskej komisie.
V rámci aktuálneho programového obdobia 2021 -2027 Európska únia zaviedla systém takzvaných „základných podmienok“, ktoré musia byť splnené, aby mohli byť finančné prostriedky EÚ poskytnuté danej krajine. V roku 2021 bola zavedená dodatočná úroveň ochrany európskeho rozpočtu pred porušovaním zásad právneho štátu, ktoré môžu ovplyvniť finančné záujmy EÚ. Ide o takzvané „nariadenie o podmienenosti“. Tento mechanizmus umožňuje EÚ prijať opatrenia – napríklad aj pozastavenie platieb z eurofondov ak existuje vážne riziko takéhoto narušenia. Európska komisia na základe toho pozastavila eurofondy len jediný krát – v prípade Maďarska. Detailnejšie informácie budú spomenuté v texte nižšie.
Môže EÚ stopnúť Slovensku eurofondy a čo jej vlastne prekáža?
Európska komisia má výhrady predovšetkým voči novele Trestného zákona a zrušeniu Špeciálnej prokuratúry. Slovensko o tom informovala prostredníctvom listov ešte začiatkom tohto roka. Reakciou slovenskej vlády bola ďalšia novelizácia novely. Európska komisia momentálne preskúmava, či sú zmeny postačujúce na to, aby boli európske financie na Slovensku dostatočne chránené.
Pre Komisiu je dôležité, aby bolo nakladanie s eurofondami transparentné a aby nedochádzalo ku korupcii alebo problémom s nehospodárnym nakladaním. Úrad európskej prokurátori pred časom vyjadril obavu, že znížené tresty, ktoré sú súčasťou novely Trestného zákona nebudú dostatočne odrádzať ľudí od spáchania takého typu trestného činu. Podobnú obavu vyjadrila aj Európska komisia. Diskutabilný je z pohľadu EÚ aj zákon o STVR, ktorý vstúpil do platnosti toto leto. EK momentálne posudzuje, či zákon o STVR neporušuje európske právo.
EK analyzuje aj zmeny v polícii, predovšetkým zrušenie NAKA. Ide najmä o vplyv zmien v polícii v súvislosti so záväzkami Slovenska v rámci plánu obnovy a s podanými žiadosťami o platby. Pozornosť bude venovať najmä úpravám reformy, ktorej cieľom je zvýšiť efektivitu odhaľovania a vyšetrovania trestnej činnosti a korupcie. Táto reforma je totiž kľúčovou súčasťou ďalšej žiadosti o platbu z plánu obnovy.
Krátka odpoveď na otázku z nadpisu je – áno, má na to nástroje. Ak bude mať Slovensko snahu o napravenie situácie s dodržiavaním právneho štátu, ktorú môže identifikovať analýzy EK, môžeme tejto situácii predísť.
Pozastavené eurofondy pre Maďarsko a Poľsko
Situácia so slovenskými a maďarskými eurofondmi je odlišná. V prípade Slovenska ide o pomerne novú tému, ktorá súvisí najmä so zmenami zákonov aktuálnej vlády. Viaceré z nich vzbudzujú v Bruseli obavy, najmä novela Trestného zákona. Na rozdiel od Maďarska, ktoré má dlhodobejšie konflikty s EÚ ohľadom porušovania zásad právneho štátu, Slovensko má šancu vyhnúť sa tvrdým opatreniam, ak prijme konkrétne nápravy.
Konflikt Maďarska s EÚ trvá dlhé roky a zahŕňa rozsiahle reformy, ktoré zasiahli základné demokratické inštitúcie. Viktor Orbán systematicky obmedzoval nezávislosť súdnictva, médií a transparentnosť pri správe verejných financií. Navyše bolo Maďarsko kritizované za nedostatočný boj proti korupcii. Tieto faktory viedli k tomu, že v roku 2022 EÚ pozastavila časť eurofondov pre Maďarsko, keďže krajina nepreukázala, že napraví tieto problémy.
EÚ v tomto prípade využila mechanizmus podmienenosti eurofondov, ktorý umožňuje EÚ preventívne pozastaviť eurofondové financovanie členským krajinám v prípade, že nie sú dostatočne chránené pred podvodmi a korupčnými praktikami. Toto boli hlavné dôvody v prípade Maďarska:
- Nedostatočný boj proti korupcii – EÚ vyjadrila obavy z toho, že v Maďarsku existuje rozsiahla korupcia, najmä v oblasti verejných obstarávaní, kde bolo riziko nesprávneho využívania eurofondov veľmi vysoké. Pridelené fondy mohli byť zneužité alebo pridelené netransparentným spôsobom.
- Nezávislosť súdnictva – Kritika sa týkala nedostatočnej nezávislosti maďarského súdnictva, čo ohrozovalo účinné presadzovanie právneho štátu a spravodlivé prešetrovanie prípadov súvisiacich s nesprávnym využívaním finančných prostriedkov EÚ.
- Slabá transparentnosť verejných obstarávaní – Európska komisia poukázala na netransparentné procesy verejných obstarávaní, pri ktorých sa často objavovali podozrenia z korupcie a klientelizmu, čo malo negatívny vplyv na efektívne a transparentné využívanie európskych fondov.
- Problémy s ochranou akademickej slobody, s právami LGBTQ ľudí a právom migrantov žiadať o azyl.
Pre zhrnutie – Maďarsku boli eurofondy stopnuté pre opakované porušovanie zásad právneho štátu, najmä v oblasti nezávislosti súdnictva, obmedzovania slobody médií a problematického nakladania s verejnými financiami a vo všeobecnosti pre neochotu zosúladiť Maďarské zákony so základnými hodnotami Únie. Slovensko, na rozdiel od Maďarska, nie je zatiaľ v tak pokročilom konflikte s EÚ a na rozdiel od Maďarska, prejavuje ochotu spolupracovať.
Podobný problém s právnym štátom a otázkou súdnictva malo pred nedávnom aj Poľsko. V roku 2022 Európska komisia pozastavila prístup Poľska k miliardám eur z EÚ fondov ale aj plánu obnovy, a to pre problémy spojené s reformami súdnictva. Tento krok bol súčasťou širšieho sporu medzi Poľskom a EÚ o právny štát a nezávislosť justície. EÚ požadovala od Poľska reformy a záruky, že bude rešpektovať zásady právneho štátu, aby mohli byť finančné prostriedky uvoľnené. Po zmene vlády v roku 2023 prišlo v Poľsku k v reformám, na základe ktorých bolo začiatkom tohto roka umožnené čerpať pozastavené eurofondy.